Antinatalismus

V Japonsku stretávam antinatalistov, je to úplná haluz, napísal som o tom status:

Antinatalistické hnutie je v Japonsku veľmi silné a pre Európanov ťažko pochopiteľné (a pre Latinos ešte ťažšie). Podobne ako Hikikomori, čím je posadnutých 1,5 milióna Japoncov, ktorí nevychádzajú von.

V situácii, kedy je viac ako tretina Japoncov dôchodcov a mladí sa nerodia (v Japonsku viac ako polovica ľudí má viac ako 50 rokov, na Slovensku je priemerný vek 42, v Paraguaji 27), očakával by som skôr existenciu anti-antinatalistického hnutia.

Antinatalisti sú presvedčení, že je nemorálne plodenie akýchkoľvek bytostí schopných cítiť bolesť a že všetky narodené bytosti si zaslúžia právo na minimalizáciu utrpenia. Argumentujú tiež, že žiadny človek dopredu nesúhlasí so svojím životom a utrpením (to je kľúčový argument).

Na rozdiel od „childfree by choice" antinatalisti chápu svoju bezdetnosť ako etickú povinnosť, nie ako preferenciu životného štýlu.

Téma má v Japonsku hlbšie korene. Podtitul románu Dazai Osamu z 20. Storočia znel „Umarete Sumimasen" — „prepáčte, že som sa narodil" — a stal sa kultúrnym kódom pre tento typ existenciálneho postoja. Vzťah k budhizmu je sporný — Morioka tvrdí, že budhizmus je súčasne antinatalistický (svet je utrpenie, do ktorého sa rodíme) aj anti-antinatalistický (do nirvány sa dá dostať len cez existenciu, takže existencia je ospravedlnená).

Ako voluntaryistu ma antinatalizmus fascinuje, lebo voluntaryistov silne polarizuje:

Najsilnejší antinatalistický argument je práve consent-based: nenarodená bytosť nemôže súhlasiť s tým, že vznikne. Pre voluntaristu, ktorý postavil celý etický rámec na NAP a súhlase, je to nepríjemne logické. Ak je daň krádež, lebo nesúhlasíš, čo je potom samotný akt privedenia bytosti do existencie — do jurisdikcie, do jazyka, do štátneho dlhu, do daňovej rezidencie, do očkovacieho registra, do povinnej školskej dochádzky — bez akejkoľvek možnosti opt-out? Shiffrin a Benatar túto líniu rozvíjajú v presne tom štýle uvažovania, akým voluntaryisti útočia na sociálnu zmluvu. Ťažko sa to odbije bez intelektuálnej nepoctivosti.

Na druhej strane stojí silná frakcia, pre ktorú je plodenie samotná podstata paralelnej štruktúry:
Hoppeánska/trad-libertariánska línia — rodina ako prvotná dobrovoľná inštitúcia, generačná kontinuita ako obrana proti štátu. Bryan Caplan („Selfish Reasons to Have More Kids") — explicitne propaguje libertariánsky pronatalizmus, viac ľudí = viac inovácie a slobody.

Pre nich je antinatalizmus kapitulácia — vzdanie sa biologického substrátu, ktorý jediný umožňuje, aby spoločnosť (aj tá paralelná) pretrvala. Bez detí žiadna kontinuita, len jedna generácia individuálneho úteku, potom koniec.